Potraviny by sme nemali rozdeľovať na dobré a zlé, to nám povie každý dobrý fitness tréner. Množstvo, v ktorom určité potraviny konzumujeme však zlé či dobré byť môže. Rovnako je to i pri vplyve na našu planétu. Samotné plodiny, o ktorých sme si článok pripravili zlé nie sú, ale z dlhodobého hľadiska sú pre našu Zem jednoducho neudržateľné.
Mäso a živočíšne produkty
Súčasný konzum, v ktorom žijeme predstavuje neudržateľný životný štýl. Dnes je nás na Zemi takmer 8 miliárd. V roku 2050 nás však má byť už 10 miliárd a my už preto teraz musíme uvažovať, ako nás všetkých uživiť. Ktoré potraviny by sme už teraz mali obmedziť?
Nie je žiadnym prekvapením, že na vrchole rebríčka nám figuruje mäso, resp. živočíšna výroba. Na porovnanie, pri pestovaní plodín využívame až 20 x menšiu plochu ako pri pastve zvierat. A to je celkom markantný rozdiel. Navyše na vypestovanie jedného kilogramu pšenice potrebujeme asi 1,3 tisíca litrov vody, na vypestovanie ryže je to 3 tisíc litrov. I toto číslo nám môže prísť obrovské, pre porovnanie však na kilogram hovädzieho mäsa potrebujeme 15 tisíc litrov vody, na kilogram bravčového asi 5 tisíc litrov a na kilogram hydiny okolo 4 tisíc litrov. Celkom rozdiel, čo poviete?
Ryby a morské plody
Mäso však nepredstavuje jediný problém, i keď je pravdepodobne ten najväčší. I ostatné potraviny môžeme zaradiť medzi tie, ktorých spotrebu by sme mali obmedziť. Ryby či morské plody obľubuje veľké množstvo z nás. V prímorských destináciách si veľmi radi doprajeme sushi, mušle, ustrice či rôzne iné kulinárske zážitky. Aká je však reálna daň nášho stravovania? Rybári pre obrovský dopyt dlhodobo lovia viac rýb, než je možné ich prirodzenou reprodukciou nahradiť. Mnohé druhy sú tak na pokraji vyhynutia. Pobrežné rybárske farmy zároveň uvoľňujú antibiotiká a parazity do blízko žijúcich morských ekosystémov, čo má za následok aj odumieranie koralových útesov.
Zdroj: unsplash.com
Avokádo
Avokádo je obľúbenou plodinou najmä v posledných rokoch. Vyzerá krásne a na tanieroch známych influencerov sa vyníma priam náramne. Neustály nárast dopytu po tejto plodine má však za následok nelegálne výruby lesov v Mexiku. Avokádo sa totiž pestuje na strome zvanom Hruškovec americký a kvôli jeho vypestovanému množstvu je potrebných stále viac a viac miesta. Na vypestovanie jedného avokáda je potrebných asi 272 litrov vody (teda tvoj pitný režim na pol roka). Navyše práve v Mexiku je pestovanie avokáda ovládané drogovými kartelmi.
Káva – nápoj Bohov
Kávu buď miluješ alebo ju nepiješ. Mnohých z nás drží pri živote nielen ráno, ale i v práci či pri dôležitej skúške v škole. Ročná spotreba kávy je asi 500 miliárd šálok. Na jej vývoze sú závislé životy stoviek miliónov obyvateľov krajín ako sú Brazília, Vietnam či Kolombia. Samotná káva až taký problém nepredstavuje. Odpad, ktorý z nej vzniká však áno. Po vybratí kávových zŕn z kávovníku totiž zostávajú miliardy kilogramov nevyužitej, jedlej kávovej dužiny. Časť tejto dužiny sa využíva na hnojenie či po vysušení pri výrobe čaju, i tak však zostávajú miliardy ton odpadu spojeného s touto plodinou. Tony organického materiálu teda hnijú na hromadách a znečisťujú tak okolité vodné toky. V posledných rokoch sa na trh dostala aj kávová múka, ktorá by mohla byť odpoveďou pri riešení tohto problému.
Zdroj: unsplash.com
Každá zo spomínaných plodín či potravín môže byť súčasťou našich jedálničkov i v budúcnosti. Musíme si však uvedomiť, aké množstvo konzumujeme a či naozaj potrebujeme mať napríklad mäso na tanieri každý deň.
Zdroj: nadaciapontis.sk; forbes.sk; forbes.cz
