Rastlinné mlieko: Ktoré je najlepšie pre životné prostredie?

Ovsené, sójové, kokosové či mandľové. Obchodné reťazce predávajú rastlinné mlieka ako teplé rožky. Dokonca nájdeš aj rôzne varianty ako napríklad kokosové s príchuťou vanilky, či sójové čokoládové mlieko a rôzne iné. Veru si máme z čoho vyberať. Ako sa však pri samotnom výbere rozhodnúť? Uhlíková stopa rastlinných mliek sa predsa len líši. Ktoré teda zvoliť?

Je z čoho vyberať

Podľa odhadov je mliekarensky priemysel zodpovedný za 3 – 4 % emisií skleníkových plynov. Predsa len je rovnakou súčasťou živočíšneho poľnohospodárstva ako samotný chov zvierat na mäso. I pri ňom sa totiž do ovzdušia uvoľňujú plyny, ako je metán, ktorý je preukázateľne zodpovedný za globálne otepľovanie. Na výrobu len 1 l kravského mlieka sa vyprodukujú 3 kg CO₂eq, využije sa 9 m² pôdy a spotrebuje sa až 628 l vody.

Len na slovenskom trhu sa však nachádza 150 druhov rastlinných mliek od 14 značiek. V obchodných regáloch nájdeme mlieko napríklad i z cíceru, pohánky či quinoy. Pri výbere alternatív za klasické kravské mlieko sa však častokrát pýtame, či naozaj ide o ekologickejší produkt. Poďme sa pozrieť, či je to naozaj tak.

Sójové mlieko

Na výrobu 1 litra sójového mlieka sa spotrebuje až 20-krát menej vody v porovnaní s kravským. Na vypestovanie jedného litra sójového mlieka je potrebná aj oveľa menšia plocha ako pri kravskom mlieku. Často sa však spája s neudržateľnými praktikami pri pestovaní sóje. Má totiž zničujúci vplyv na dažďový prales, najmä v Amazónii. Lepšie teda urobíš, ak si vyberieš sójové mlieko napríklad z Európy.

Ryžové mlieko

Čo sa týka využívania pôdy je na tom toto rastlinné mlieko najlepšie. Na 1 l potrebuje asi 0,3 m2 pôdy. Produkuje však najviac emisií zo 4 alternatív rastlinných mliek (ovos, ryža, kokos a sója). Odhaduje sa, že pestovanie ryže predstavuje 2,5% súčasného otepľovania spôsobeného človekom v dôsledku emisií metánu. Pri procese pestovanie sa zároveň uvoľňuje aj ďalší nebezpečný plyn – oxid dusný.

Mandľové mlieko

Mandle sa často pestujú v suchých oblastiach a teda na 1 l mandľového mlieka sa spotrebuje až 371 l vody. I keď stále menej, ako pri kravskom (628 l vody). Keďže však tieto suché oblasti už tak trpia nedostatkom vody, môže pestovanie mandlí viesť k problémom v oblasti životného prostredia. Čo sa týka emisií sú mandle v teste zo 4 alternatív rastlinných mliek víťazom. Ich ďalšou výhodou je i to, že na ich pestovanie netreba veľkú plochu – 0,5 m2 na 1 l.

Ovsené mlieko

Ovsené mlieko je považované za najekologickejší variant rastlinných mliek, pretože potrebuje málo vody (48 litrov), využíva malú plochu pôdy (0,8 m2) a zároveň produkuje malé množstvo emisií (0,9 kg CO₂). Zároveň nie je potrebné ho dovážať z veľkých vzdialeností, pretože ovos sa dá vypestovať aj v chladnejších severských podmienkach. Navyše odpad, ktorý sa počas jeho produkcie nahromadí sa v niektorých prípadoch používa ako bioplyn.

Ovsené, konopné, hrachové, či mandľové mlieko – každé z nich má svoje nesporné výhody. Kravské mlieko totiž využíva najväčšie množstvo vody, pôdy a produkuje najviac emisií. Navyše aj nehumánne praktiky pri jeho získavaní stoja za zváženie, či rastlinné mlieko naozaj nie je lepšou voľbou.

Aj keď kravské mlieko nemusíme úplne vyradiť, môžeme ho eliminovať a nahradiť jeho ekologickejšími variantmi.

Piješ rastlinné mlieka? Ktoré je tvoje obľúbené?

Zdroj: nok.eco; forbes.sk; jemprezem.sk