Dnes nám triedenie odpadu príde ako samozrejmé. Rozmýšľali ste však nad tým, ako to bolo v minulosti? História odpadu sa datuje vlastne od vzniku ľudstva. Sprvu sme boli zberači a náš odpad tvorili prevažne len zvyšky potraviny, ktoré sa prirodzene v prírode rozložili. Odpad, ktorý sme však históriou tvorili nám často dával odpovede na otázky o tom, ako sme v minulosti žili. Ako sme však dospeli do súčasnej podoby spracovania odpadu?
História odpadu
Pravek
Odpad nás sprevádza od nepamäti a je prirodzenou súčasťou našich životov. I keď v minulosti sme odpadu zase až toľko netvorili, predsa len existoval. Nepotrebné zvyšky potravy, kosti, poškodené kamenné nástroje oštepy a mnohé iné. I keď väčšina tvoreného odpadu bola biologicky rozložiteľná a teda sa naspäť vrátila prírode, niektoré pozostatky odpadov našich predkov archeológovia predsa len ponachádzali. Väčšinu odpadu tak naši pravekí predkovia hádzali popri obydlí, kde im netvoril vážne problémy.
Vedeli ste však, že aj v praveku existovali skládky? Najstaršia skládka na svete bola nájdená v Nórsku. Obrovská hromada odpadu z kostí, črepov a popola je dlhá približne 320 m, široká 65 m a siaha do výšky viac ako 8 m. Skládku naši predkovia príležitostne zapaľovali, zrejme aby sa eliminovali najhoršie pachy.
Starovek
Problém s odpadom začal narastať, až keď začali ľudia žiť na jednom mieste. Rastúce ľudské obydlia produkovali odpad, ktorý vylievali popri domoch, napríklad do riek či rovno na ulicu. Toto častokrát spôsobovalo i rôzne choroby (nehovoriac o zamorení potkanmi či myšami). Už v tomto období sa však začali formovať kanalizačné systémy či komunálne služby. V Ríme nielenže fungovali komunálne služby, no zároveň sa odpad vyvážal za mesto do jám, aby sa eliminovalo množstvo odpadu na ulici. Pripojenie sa na kanalizačný systém bolo bezplatné, no nebolo povinné. Z nepripojených domov vynášala odpad každý deň v hlinených nádobách súkromná služba a predávala ho poľnohospodárom mimo mesta.
V Starovekom Ríme fungovali dokonca aj verejné toalety. Neboli pod strechou a teda boli prirodzene odvetrávané, mali dokonca aj splachovanie. Namiesto toaletného papiera sa používala hubka na palici, ktorá sa máčala do octovej vody.
Stredovek
Stredovek akokeby zabudoval na všetky dovtedy nadobudnuté poznatky o odpade a vrátil sa do doby kamennej. Odpadky sa voľne hádzali po ulici. Ľudia ich bezstarostne hádzali tam, kde ich našli, sypali ich do záhrad, studní či rovno pod okná. Na zlepšenie situácie s odpadmi napríklad v Londýne chovali a chránili havrany a sokoly aby požierali odpadky.
Novovek
V 19. storočí začal dosahovať problém s odpadom vrchol. V rozrastajúcich sa mestách Európy sa hromadili odpady a v polovici 19. storočia vypukla epidémia cholery. Britskí vedci za jednu z hlavných príčin určili nedostatočnú hygienu. Ľudia konečne pochopili, že tento problém je naozaj potrebné riešiť a začali opäť triediť odpad, vznikali skládky odpadov, biologicky rozložiteľné odpady sa začínali kompostovať. V mestách sa do popredia dostala výstavba kanalizácií a začali sa používať splachovacie toalety.
Súčasnosť
Odpadky sa počas ľudskej histórie začali hromadiť natoľko, že kapacity skládok boli plné. V roku 1874 teda vznikla prvá spaľovňa odpadu ako odozva na tento problém. Tieto spaľovne sa rýchlo rozrastali a niektoré z nich fungujú dodnes. I keď veľa z nich bolo najprv určených len na hygienickú likvidáciu odpadu, postupne sa z nich pretvorili aj prevádzky na výrobu elektrickej energie. Počas druhej svetovej vojny sa však normálny život zastavil a spolu s ním i prevádzka takmer všetkých spaľovní. S príchodom „doby plastovej“ sa začal odpad čoraz viac zväčšovať. Preto sme naprieč históriou vymysleli rôzne spôsoby nakladania s odpadom – triedenie, recyklácia, hromadný zber, kompostovanie atď. Dnes už ľudia žijú i zero waste život, pri ktorom nevytvárajú žiaden odpad (alebo ho tvoria minimálne).
Zdroj: unsplash.com
História odpadu je naozaj veľmi dlhá a zaujímavá. Počas histórie sme sa však vracali i naspäť v čase. Preto to nerobme dnes a posúvajme sa napred, kedy odpadu vytvárame čo najmenej a ten, čo vytvoríme, dokážeme plnohodnotne zužitkovať.
Zdroj: olo.sk; bezpecnostne.webnode.sk
