Bioodpad alebo biologicky rozložiteľný odpad, ako názov napovedá je odpad, ktorý sa dokáže prirodzene rozložiť pôsobením vzduchu. Po jeho rozložení tak dokonca nie je úplne odpadom. Čo ale vlastne do bioodpadu patrí? A ako ho správne triediť?
Slovensko a jeho prvenstvo
Bioodpad tak predstavuje to, čo prirodzene vytvorila príroda a teda samotná likvidácia tohto druhu odpadu nie je tak problematická,, ako pri odpade vytvorenom ľudskou činnosťou. Ide napríklad o lístie, škrupiny od vajíčok, šupky z ovocia a zeleniny a rôzne iné. Bioodpad dokonca tvorí AŽ 45 % komunálneho odpadu. A to je vcelku vysoké číslo na to, aby sme tento problém neriešili. Ako sme už spomínali v niektorých našich článkoch, bioodpad rovnako ako aj iné typy odpadu sa musia nejako likvidovať. Bohužiaľ, nie vždy je ich likvidácia aj šetrná k životnému prostrediu. Obzvlášť to platí pri tomto type odpadu. Veľmi ľahko sa dokáže rozložiť pri správnych podmienkach, avšak na skládkach sa rozkladá nielen ťažšie, ale sa dokonca stáva aj toxickým.
Ako sa teda tento typ odpadu vlastne likviduje? Najlepší a zároveň nestrenejší spôsob je kompostovanie. Je to proces, pri ktorom prirodzeným pôsobením vzduchu a mikroorganizmov dôjde k rozkladu biologického materiálu a finálnym produktom je kompost (alebo ľudovo hnojivo). Toto hnojivo je však úplne organického pôvodu a teda sa vôbec nemusíte obávať pridať ho do akejkoľvek pôdy na akékoľvek rastliny.
A i keď nakladanie s týmto odpadom je pomerne „jednoduché“, stále je celosvetovým problémom. Nie každý si totiž môže dovoliť mať v byte či dome kompost. Slovensko však učinilo veľmi razantný krok. Ako prvá krajina NA SVETE zaviedla plošný zber bioodpadu, ktorý sa následne likviduje dvomi spôsobmi. A to buď v priemyselných kompostárňach, kde z neho vznikne kompost alebo v bioplynových staniciach, kde z neho vznikne elektrická energia. Tak či onak sa tento odpad naďalej zhodnotí.
Čo áno a čo nie
Môžeme sa síce pýšiť tým, že ako jediná krajina sveta zbierame plošne bioodpad, avšak ľudia majú stále nechuť triediť. Možno je to podmienkami, ktoré si každý samospráva stanovila inak. Možno je to tým, že sa im jednoducho naozaj nechce. A možno je to tým, že ľudia jednoducho nevedia, čo do bioodpadu vlastne patrí.
Čo teda bioodpad predstavuje sme si zľahka povedali. Prácu nám však možno uľahčí povedať si, čo do bioodpadu nepatrí a čo ho vlastne znehodnocuje. Ide napríklad o kuchynský olej, mäso, kosti, kože, plienky, popol či prach. Samozrejme, každá samospráva má tieto podmienky nastavené trochu inak a tak najlepšie urobíte, keď sa informujete priamo u obce či mesta.
Čo patrí do bioodpadu a čo niel
mestosenica.sk
Faktom je, že bioodpad môže byť pre niekoho nekomfortom a to napríklad z dôvodu zápachu či následného lákania hlodavcov. Preto by sme odpad mali „hádzať“ tam, kde patrí a to najmä do uzavretých nádob. A tak ako v škole – „keď neviem, pýtam sa“. Treba len začať.
Zdroj: odpady-portal.sk; zemito.sk
