Niektoré pojmy sme si v predchádzajúcich článkoch objasnili. Medzi tie neobjasnené však patrí napríklad i skleníkový efekt. Možno si naozaj našu planétu predstaviť ako veľký skleník? A čo vlastne tento jav znamená?
Ako to funguje?
Naša planéta cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie a v noci zase pohlcuje dlhovlnné žiarenie a tak sa prirodzene otepľuje. Podobný úkaz možno pozorovať v skleníkoch a teda pojem „skleníkový efekt“ nie je vôbec náhodný. Tento efekt však je úplne prirodzenou súčasťou našej planéty a vyskytuje sa tu už od jej vzniku. Bez výskytu skleníkových plynov a teda aj skleníkového efektu by teplota našej Zeme bola asi – 18 °C a nie 14 °C, čo je terajší globálny priemer.
I keď je skleníkový efekt prirodzený, ľudskou činnosťou ho vieme značne ovplyvniť. Tzv. antropogénny skleníkový efekt je teda označenie pre príspevok ľudského faktoru k tomuto javu. Je spôsobený najmä zvýšením skleníkových plynov v atmosfére. Áno, skleníkové plyny – čo to je? Totiž, skleníkové plyny sú rovnako prirodzené pre našu planétu ako samotný skleníkový efekt. Väčšinu z nich tvorí vodná para (až 60 %), ďalej oxid uhličitý, metán, oxid dusný a ozón. V atmosfére majú čoraz väčšie zastúpenie oxid uhličitý či metán, ktoré sú práve tými „škodcami“, ktoré spôsobujú napríklad i globálne otepľovanie.
Skleníkové plyny a ich kvantita v ovzduší sú ovplyvňované napríklad spaľovaním fosílnych palív, výrubom lesov či priemyselnou výrobou. Od samotnej priemyselnej revolúcie hodnota oxidu uhličitého v ovzduší enormne rastie a práve tento plyn je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania.
Znečisťovanie planéty oxidom uhličitým
Zarážajúce fakty
Vedeli ste, že v roku 2019 bola teplota Zeme o 1,5 °C vyššia ako na konci 19. storočia? I keď sa môže zdať toto číslo ako malé, či dokonca bezvýznamné, nie je tomu tak. Podľa niektorých štúdií bola teplota našej planéty v poslednej dobe ľadovej iba o 4 °C nižšia než na konci 19. storočia. A to už je naozaj zarážajúci fakt.
Zdroj: wikipedia.org; ec.europa.eu
