Vedci a ochranári už dlhú dobu bijú na poplach – včely a iné opeľovače každým rokom v prírode ubúdajú. Dôvodom sú najmä klimatické zmeny, zásahy človeka a používanie pesticídov pri pestovaní plodín. Albert Einstein raz povedal: „Ak umrie posledná včela, za päť rokov zomrieme aj my.“ Sú včely naozaj tak podstatné pre náš život? A čo pre nás znamená ich vymieranie?
Včely a iné opeľovače
Niektoré rastliny majú možnosť opeľovať sa samé, no je ich veľmi málo. Väčšina z nich potrebuje pomoc opeľovačov. Medzi najznámejšie z nich patrí už spomínaná včela, no opeľovače sú napríklad i netopiere, jašterice, vtáky, hlodavce, veveričky či chrobáky a osy. Len v Európe existuje 2000 divo žijúcich opeľovačov. Medzi zarážajúce fakty však patrí, že až 10 % z nich je ohrozených. A to len v Európe. Začiatkom tisícročia si vedci začali globálne všímať úbytok včiel. Najprv v Severnej Amerike, potom v Európe a nakoniec i v Ázii. Túto skutočnosť však naozaj nemôžeme brať na ľahkú váhu. V súčasnosti až 70 zo 100 druhov plodín opeľujú včely a zabezpečujú ľuďom až 90 % všetkej potravy.
Dvojica argentínskych ekológov urobila asi najkomplexnejší výskum ohľadom včiel a ich úbytku. Údaje, ktoré vo výskume použili siahali až do 18. storočia. Ukázalo sa, že v 80. rokoch minulého storočia nastal prudký pokles včiel približne až o 25 percent. Najväčší pokles zaznamenala Afrika (viac ako 50 percent), najnižší Austrália (menej ako 10 percent).
Zdroj: unsplash.com
Klimatické zmeny
Dnes je na svete asi 650 druhov včiel, ktoré spolu s ďalšími opeľovačmi zabezpečujú našu rozmanitú stravu. Ich úbytok je ale alarmujúci. Najzásadnejší faktor, ktorý ovplyvňuje včely a ich populáciu je počasie a jeho zmeny. Tie sú v posledných rokoch čoraz radikálnejšie. Napríklad veľmi horúce letá môžu znížiť kvitnúce rastliny, čo má za následok menší počet včiel v nasledujúcom roku.
Veľmi častou a čoraz rozšírenejšou príčinou úbytku včiel a iných opeľovačov je však aj používanie agresívnych pesticídov, postrekov a hnojív. Tie včely zabíjajú takmer okamžite potom, čo si na plodinu sadnú. Nebezpečné pre ich populáciu sú však i predátori ako je sršnička žltá a takisto i choroby a paraziti.
Veľkí pomocníci
Včely nám však nezabezpečujú len našu potravu. Svoje využitie majú napríklad i v liečiteľstve či farmácii. Propolis má napríklad veľmi dobré protizápalové a antibakteriálne účinky a častokrát sa používa napríklad do zubnej pasty či mydla. Materská kašička má rovnako protizápalové účinky, no navyše aj znižuje stres a môže pozitívne ovplyvniť hladinu cholesterolu. Dokonca i včelí jed má využitie – použiť ho môžeš pri chronických bolestiach, pri zápaloch či pri poruchách pohybového aparátu. O mede, včeľom vosku a ostatných produktoch včiel sa hádam nemusíme ani rozprávať. Včela je jednoducho veľký pomocník. Ako jej však môžeme pomôcť my?
Zdroj: unsplash.com
Skúste spestriť svoje záhradku či balkón plodinami, ktoré včely naozaj obľubujú – rajčiny, jahody, papriky či dokonca levanduľa alebo tymián. Pri ich pestovaní však nepoužívajte pesticídy alebo hnojivá, ktoré by im mohli uškodiť. Dovoľte tráve a lúkam rásť. Nemusíte ich kosiť každý týždeň – veď vyzerá dobre aj bez toho a navyše poskytnú útočisko mnohým užitočným živočíchom. No a v neposlednom rade v horúcich letných dňoch dajte opeľovačom napiť. Vyrobte si jednoduché napájadlo – veď na internete je kopec skvelých nápadov, ktoré vám aj pomôžu od dlhej chvíle. A samozrejme, snažte sa nekupovať výrobky, ktoré používajú chemické postreky a hnojivá a teda včelám škodia.
Zdroj: zive.aktuality.sk; europarl.europa.eu; vedanadosah.cvtisr.sk; mestske-vcely.sk
